Kartičky na učenie
slovnej zásoby fínčiny

V nastaveniach kartičiek si môžeš vybrať počet kartičiek na jedno cvičenie aj spôsob zadávania slov:

• Výber počtu kartičiek na cvičenie

  Môžeš si vybrať, koľko kartičiek budeš precvičovať počas jedného cvičenia písania. Predvolený počet je desať. Ak slová ešte nepoznáš, začni s menším počtom kartičiek a postupne ho zvyšuj.

• Písanie špeciálnych znakov ako základných latinských písmen

  Ak rozloženie klávesnice neumožňuje písať všetky znaky jazyka, ktorý sa učíš, zapni možnosť zadávať podporované špeciálne znaky ako základné latinské písmená. Napríklad môžeš napísať unico namiesto único bez toho, aby sa to považovalo za chybu. Keď je táto možnosť vypnutá, musíš použiť pôvodný pravopis.

Medzinárodná fonetická abeceda (IPA) poskytuje štandardizovaný súbor symbolov na reprezentovanie hlások reči. Nižšie sú uvedené symboly IPA pre fínsku výslovnosť spolu s príkladmi a popismi, vrátane výslovnosti týchto hlások v slovenčine.

Fínske samohlásky

• /ɑ/ - ako v talo, vyslovované /ˈtɑlo/ (ako "a" v mama /ˈmama/)
• /e/ - ako v setä, vyslovované /ˈsetæ/ (ako "e" v meta /ˈmeta/)
• /i/ - ako v mies, vyslovované /ˈmies/ (ako "i" v lipa /ˈlipa/)
• /o/ - ako v talo, vyslovované /ˈtɑlo/ (ako o v oko /ˈoko/)
• /u/ - ako v kukka, vyslovované /ˈkukːɑ/ (ako "u" v krumpla /ˈkrumpla/)
• /y/ - ako v kyllä, vyslovované /ˈkylːæ/ (ako ü v nemeckom müde, ale kratšie)
• /æ/ - ako v hätä, vyslovované /ˈhætæ/ (ako "e" v meta /ˈmeta/, ale otvorenejšie)
• /ø/ - ako v höyhen, vyslovované /ˈhøyhen/ (ako eu vo francúzskom feu /fø/)

Fínske dvojhlásky

• /ɑi/ - ako v kai, vyslovované /kɑi/ (ako "aj" v maj /maj/)
• /ei/ - ako v seinä, vyslovované /ˈseinæ/ (ako ej v hej /hej/)
• /ou/ - ako v koulu, vyslovované /ˈkoulu/ (ako "ou" v anglickom go /ɡoʊ/)
• /ui/ - ako v suin, vyslovované /sui̯n/ (ako "uj" v huj /huj/)
• /ie/ - ako v tien, vyslovované /tien/ (prechod od i k e v jednej slabike; podobný ie v miera)
• /yø/ - ako v työ, vyslovované /tyø/ (prechod od ü k zaokrúhlenému e v jednej slabike; nie jednoduchá samohláska ako vo francúzskom fleur)

Fínske spoluhlásky

• /p/ - ako v paita, vyslovované /ˈpɑitɑ/ (ako "p" v pes /pes/)
• /b/ - ako v bussi, vyslovované /ˈbusːi/ (ako b v bubon /ˈbubon/)
• /t/ - ako v talo, vyslovované /ˈtɑlo/ (ako "t" v teta /ˈteta/)
• /d/ - ako v delfiini, vyslovované /ˈdelfiːni/ (ako "d" v dom /dom/)
• /k/ - ako v kissa, vyslovované /ˈkisːɑ/ (ako k v kocúr /ˈkot͡suːr/)
• /ɡ/ - ako v golf, vyslovované /ɡolf/ (ako "g" v gorila /ɡorila/)
• /f/ - ako v fakta, vyslovované /ˈfɑktɑ/ (ako "f" v fajka /fajka/)
• /v/ - ako v vesi, vyslovované /ˈvesi/ (ako "v" v voda /ˈvoda/)
• /s/ - ako v sana, vyslovované /ˈsɑnɑ/ (ako s v soľ /soʎ/)
• /s/ - ako v seepra, vyslovované /ˈseːprɑ/ (ako s v slove sestra)
• /ʃ/ - ako v shakki, vyslovované /ˈʃɑkːi/ (ako š v škola /ˈʃkola/)
• /t͡ʃ/ - ako v tšekki, vyslovované /ˈt͡ʃekːi/ (ako č v čerešňa /ˈt͡ʃereʃɲa/)
• /ŋ/ - ako v rengas, vyslovované /ˈreŋːɑs/ (ako "ng" v anglickom sing /sɪŋ/)
• /h/ - ako v hauska, vyslovované /ˈhɑuskɑ/ (ako "h" v hora /ˈhora/)
• /l/ - ako v lumi, vyslovované /ˈlumi/ (ako "l" v lipa /ˈlipa/)
• /r/ - ako v ranta, vyslovované /ˈrɑntɑ/ (ako "r" v roľa /ˈroʎa/)
• /m/ - ako v mies, vyslovované /ˈmies/ (ako "m" v mama /ˈmama/)
• /n/ - ako v nainen, vyslovované /ˈnɑinɛn/ (ako n v noc /not͡s/)
• /j/ - ako v jää, vyslovované /jæː/ (ako "j" v jablko /ˈjablko/)

Unikátne vlastnosti fínskej výslovnosti

Fínska výslovnosť má jedinečné vlastnosti, ktoré sú dôležité pre tých, ktorí sa ju učia.

• Harmonizácia samohlások: Fínska samohlásková harmónia rozlišuje predné samohlásky ä, ö, y a zadné a, o, u. Neutrálne e a i sa môžu vyskytovať s oboma skupinami. V jednoduchých slovách sa predné a zadné samohlásky zvyčajne nekombinujú; výnimkou sú zloženiny a niektoré prevzaté slová.
• Striedanie spoluhlások: Pri skloňovaní a časovaní fínskych slov sa spoluhlásky môžu striedať v silnej a slabej podobe, napríklad kukka (kvet, nominatív) vs. kukan (kvet, genitív).
• Dvojité písmená: Dve rovnaké písmená vo fínčine označujú dlhšiu samohlásku alebo spoluhlásku bez zmeny polohy prízvuku, napríklad tuli (oheň) vs. tuuli (vietor).
• Fonetická dĺžka: Fínčina rozlišuje medzi krátkymi a dlhými samohláskami a spoluhláskami, čo môže zmeniť význam slova, napríklad muta (blato) vs. mutta (ale).
• Vibrantné r: Fínske r sa vyslovuje kmitaním alebo krátkym dotykom špičky jazyka. Nie je potrebné predlžovať jeho kmitanie v každom kontexte.