Kartičky na učenie
slovnej zásoby nórčiny

V nastaveniach kartičiek si môžeš vybrať počet kartičiek na jedno cvičenie aj spôsob zadávania slov:

• Výber počtu kartičiek na cvičenie

  Môžeš si vybrať, koľko kartičiek budeš precvičovať počas jedného cvičenia písania. Predvolený počet je desať. Ak slová ešte nepoznáš, začni s menším počtom kartičiek a postupne ho zvyšuj.

• Písanie špeciálnych znakov ako základných latinských písmen

  Ak rozloženie klávesnice neumožňuje písať všetky znaky jazyka, ktorý sa učíš, zapni možnosť zadávať podporované špeciálne znaky ako základné latinské písmená. Napríklad môžeš napísať unico namiesto único bez toho, aby sa to považovalo za chybu. Keď je táto možnosť vypnutá, musíš použiť pôvodný pravopis.

Medzinárodná fonetická abeceda (IPA) poskytuje štandardizovanú sadu symbolov na reprezentáciu zvukov hovorenej reči. Nižšie sú uvedené symboly IPA pre nórsku výslovnosť s príkladmi a popismi.

Nórske samohlásky

• /ɑː/ - ako v slove tak, vyslovované /tɑːk/ (podobné a v matka, ale dlhšie a vyslovované viac vzadu)
• /eː/ - ako v slove se, vyslovované /seː/ (podobné e v večer, ale dlhšie a zatvorenejšie)
• /iː/ - ako v slove bit, vyslovované /biːt/ (ako i v misa, ale dlhšie)
• /uː/ - ako v slove sol, vyslovované /suːl/ (ako u v ruka, ale dlhšie)
• /ʉː/ - ako v slove hus, vyslovované /hʉːs/ (podobné u v anglickom boot, ale s jazykom viac vpredu a perami stále zaokrúhlenými)
• /œ/ - ako v slove ønsker, vyslovované /ˈœnskər/ (ako eu vo francúzskom peur /pœʁ/, bez priameho slovenského ekvivalentu)
• /yː/ - ako v slove fy, vyslovované /fyː/ (ako u vo francúzskom lune, ale dlhšie)
• /æː/ - ako v slove lære, vyslovované /ˈlæːrə/ (podobné a v matka, ale dlhšie a s jazykom viac vpredu)
• /øi/ - ako v slove høy, vyslovované /høy/ (prechod medzi dvoma prednými zaokrúhlenými samohláskami; odlišný od oj v boj)
• /ei/ - ako v slove hei, vyslovované /hæɪ/ (podobné ej v hej, ale s otvorenejšou prvou samohláskou)

Nórske spoluhlásky

• /p/ - ako v slove panne, vyslovované /ˈpɑnːə/ (ako "p" v slove panna /ˈpanna/)
• /b/ - ako v slove bil, vyslovované /biːl/ (ako "b" v slove bal /bal/)
• /t/ - ako v slove tak, vyslovované /tɑːk/ (ako "t" v slove tak /tak/)
• /d/ - ako v slove dag, vyslovované /dɑːɡ/ (ako d v dom /dom/)
• /k/ - ako v slove katt, vyslovované /kɑtː/ (ako "k" v slove kameň /ˈkamɛɲ/)
• /ɡ/ - ako v slove gutt, vyslovované /ɡʉtː/ (ako "g" v slove guma /ˈɡuma/)
• /f/ - ako v slove fisk, vyslovované /fɪsk/ (ako "f" v slove fialka /ˈfialka/)
• /v/ - ako v slove vann, vyslovované /vɑnː/ (ako "v" v slove voda /ˈvoda/)
• /s/ - ako v slove sol, vyslovované /suːl/ (ako "s" v slove slov /slɔv/)
• /ʃ/ - ako v slove skje, vyslovované /ʃeː/ (ako "š" v slove šál /ʃaːl/)
• /ʂ/ - ako v slove sjåfør, vyslovované /ʂoːˈføːr/ (nemá slovenský ekvivalent, podobné ako "sh" v anglickom slove sharp /ʃɑːrp/)
• /ç/ - ako v slove kjøtt, vyslovované /çœtː/ (nemá slovenský ekvivalent, podobné ako "ch" v nemeckom slove ich /ɪç/)
• /l/ - ako v slove lys, vyslovované /lyːs/ (ako "l" v slove lampa /ˈlampa/)
• /r/ - ako v slove rød, vyslovované /røːd/ (ako "r" v slove ruka /ˈruka/)
• /m/ - ako v slove mann, vyslovované /mɑnː/ (ako "m" v slove mama /ˈmama/)
• /n/ - ako v slove natt, vyslovované /nɑtː/ (ako n v nos /nos/)
• /ŋ/ - ako v slove ring, vyslovované /rɪŋ/ (ako "ng" v anglickom slove song /sɒŋ/)
• /j/ - ako v slove ja, vyslovované /jɑː/ (ako "j" v slove jar /jar/)

Unikátne vlastnosti nórskej výslovnosti

Pri učení nórskej výslovnosti si všímaj tieto vlastnosti:

• Tónové akcenty: Mnohé nórske dialekty rozlišujú slová tónovým prízvukom 1 a 2: bønder (sedliaci) /ˈbønːər/ (1) vs. bønner (fazuľa) /ˈbønːər/ (2).
• Retroflexné spoluhlásky: V niektorých dialektoch vedie kombinácia /r/ s určitými alveolárnymi spoluhláskami ako /t/ a /s/ k retroflexným zvukom ako /ʈ/ a /ʂ/.
• Palatalizácia: Niektoré spoluhlásky, ako /k/ a /g/, sú palatalizované pred prednými samohláskami, podobne ako v iných jazykoch.
• Dĺžka samohlások: Rovnako ako v češtine a japončine, nórčina rozlišuje medzi krátkymi a dlhými samohláskami. Napríklad, skål (miska) /skoːl/ vs. skal (by mal) /skɑl/. Táto dvojica sa líši nielen dĺžkou, ale aj kvalitou samohlások: /oː/ a /ɑ/.
• Intonačné vzory: Nórska intonácia sa líši medzi mnohými dialektmi. Východná a západná nórčina sú široké skupiny dialektov; ich tónové prízvuky často majú odlišný priebeh a ďalšie rozdiely existujú aj vnútri skupín.
• Skupiny spoluhlások: Nórčina často používa skupiny spoluhlások, ktoré môžu byť pre ľudí, ktorých materinským jazykom nie je nórčina, náročné, ako v slove språk (jazyk) /sproːk/.
• Dialektálne variácie: Výslovnosť sa môže výrazne líšiť medzi rôznymi nórskymi dialektmi, čo ovplyvňuje samohlásky, spoluhlásky a intonačné vzory. Napríklad, výslovnosť slova jeg (ja) sa môže líšiť od /jæɪ/ do /je/ do /e/ v závislosti od regiónu.