Kartičky na učenie
slovnej zásoby taliančiny

V nastaveniach kartičiek si môžeš vybrať počet kartičiek na jedno cvičenie aj spôsob zadávania slov:

• Výber počtu kartičiek na cvičenie

  Môžeš si vybrať, koľko kartičiek budeš precvičovať počas jedného cvičenia písania. Predvolený počet je desať. Ak slová ešte nepoznáš, začni s menším počtom kartičiek a postupne ho zvyšuj.

• Písanie špeciálnych znakov ako základných latinských písmen

  Ak rozloženie klávesnice neumožňuje písať všetky znaky jazyka, ktorý sa učíš, zapni možnosť zadávať podporované špeciálne znaky ako základné latinské písmená. Napríklad môžeš napísať unico namiesto único bez toho, aby sa to považovalo za chybu. Keď je táto možnosť vypnutá, musíš použiť pôvodný pravopis.

Medzinárodná fonetická abeceda (IPA) poskytuje štandardizovanú sadu symbolov na reprezentáciu zvukov hovoreného jazyka. Nižšie sú uvedené symboly IPA pre taliansku výslovnosť spolu s príkladmi a popismi, vrátane toho, ako sa tieto zvuky vyslovujú v slovenčine.

Talianske samohlásky

• /a/ - ako v slove casa, vyslovované /ˈkaːza/ (ako "a" v slove mama /ˈmama/)
• /e/ - ako v slove sera, vyslovované /ˈseːra/ (podobné e v med, ale zatvorenejšie)
• /ɛ/ - ako v slove pensa, vyslovované /ˈpɛnsa/ (ako "e" v slove les /les/)
• /i/ - ako v slove vino, vyslovované /ˈviːno/ (ako i v misa, ale dlhšie)
• /o/ - ako v slove solo, vyslovované /ˈsoːlo/ (podobné o v dom, ale zatvorenejšie)
• /ɔ/ - ako v slove porta, vyslovované /ˈpɔrta/ (ako "o" v slove hora /hɔra/)
• /u/ - ako v slove luna, vyslovované /ˈluːna/ (ako "u" v slove kura /kura/)

Talianske dvojhlásky

• /ai̯/ - ako v slove mai, vyslovované /mai̯/ (ako "aj" v slove kraj /krai/)
• /ei̯/ - ako v slove sei, vyslovované /sei̯/ (ako ej v hej /hej/)
• /oi̯/ - ako v slove noi, vyslovované /noi̯/ (ako oj v boj /boj/)
• /au̯/ - ako v slove auto, vyslovované /ˈau̯to/ (ako "au" v slove auto /ˈauto/)

Talianske spoluhlásky

• /p/ - ako v slove pane, vyslovované /ˈpaːne/ (ako "p" v slove pán /paːn/)
• /b/ - ako v slove bello, vyslovované /ˈbɛllo/ (ako "b" v slove baba /ˈbaba/)
• /t/ - ako v slove tavolo, vyslovované /ˈtaːvolo/ (ako "t" v slove tanier /ˈtanjer/)
• /d/ - ako v slove dente, vyslovované /ˈdɛnte/ (ako "d" v slove dom /dom/)
• /k/ - ako v slove cane, vyslovované /ˈkaːne/ (ako k v kocúr /ˈkot͡suːr/)
• /ɡ/ - ako v slove gatto, vyslovované /ˈɡatto/ (ako "g" v slove guma /ˈɡuma/)
• /f/ - ako v slove fame, vyslovované /ˈfaːme/ (ako f v faraón /ˈfaraoːn/)
• /v/ - ako v slove vino, vyslovované /ˈviːno/ (ako "v" v slove víno /ˈviːno/)
• /s/ - ako v slove sasso, vyslovované /ˈsasso/ (ako s v salaš /ˈsalaʃ/)
• /z/ - ako v slove rosa, vyslovované /ˈrɔza/ (ako "z" v slove zebra /ˈzebra/)
• /ʃ/ - ako v slove scena, vyslovované /ˈʃeːna/ (ako "š" v slove šaty /ˈʃati/)
• /ʎ/ - ako v slove figlio, vyslovované /ˈfiʎʎo/ (ako "ľ" v slove ľalia /ˈʎalia/)
• /ɲ/ - ako v slove gnocco, vyslovované /ˈɲɔkko/ (ako "ň" v slove ňuchať /ˈɲuxatʲ/)
• /l/ - ako v slove luna, vyslovované /ˈluːna/ (ako "l" v slove lama /ˈlama/)
• /r/ - ako v slove rosa, vyslovované /ˈrɔza/ (ako "r" v slove ruka /ˈruka/)
• /m/ - ako v slove mano, vyslovované /ˈmaːno/ (ako "m" v slove mama /ˈmama/)
• /n/ - ako v slove naso, vyslovované /ˈnaːzo/ (ako "n" v slove nos /nos/)

Rozdiely v regionálnej talianskej výslovnosti

Talianska výslovnosť sa môže výrazne líšiť medzi rôznymi regiónmi, čo môže ovplyvniť prízvuk a porozumenie.

• Dĺžka samohlások: Dĺžka samohlások závisí od prízvuku, stavby slabiky a regionálneho variantu. V štandardnej taliančine sa prízvučné samohlásky predlžujú v otvorených slabikách okrem konca slova. Niektoré severné dialekty navyše dĺžkou rozlišujú význam, takže delenie na krátke samohlásky na severe a dlhé na juhu nie je správne.
• Zdvojené spoluhlásky: V štandardnej taliančine sa zdvojené spoluhlásky vyslovujú dlhšie než jednoduché. V slove anno (rok) /ˈanːo/ sa n drží dlhšie, nejde o väčší prízvuk. Niektoré severné regionálne varianty tento rozdiel v dĺžke oslabujú; v štandardnej výslovnosti sa zdvojenie zachováva.
• Syčivé zvuky: Výslovnosť syčivého zvuku /s/ sa môže líšiť, pričom niektoré regióny preferujú ostrejšie /s/ a iné mäkšie /z/. Napríklad slovo casa môže byť vyslovované /ˈkaːza/ na severe a /ˈkaːsa/ na juhu.
• Výslovnosť r: Talianske r sa zvyčajne vyslovuje kmitaním alebo krátkym dotykom špičky jazyka. Niektorí hovoriaci používajú r vyslovované ďalej vzadu, pri čapíku mäkkého podnebia.

Unikátne vlastnosti talianskej výslovnosti

Pri talianskej výslovnosti si všímaj samohlásky, zdvojené spoluhlásky, prízvuk a intonáciu. Tu sú niektoré kľúčové body:

• Samohlásky: Taliančina má päť samohláskových písmen a, e, i, o, u, ale v prízvučných slabikách sedem samohláskových hlások: /a, e, ɛ, i, o, ɔ, u/. E a o môžu označovať otvorenú alebo zatvorenú samohlásku. V neprízvučných slabikách je hlások päť; zvyčajne si zachovávajú svoju kvalitu a neredukujú sa na šva ako mnohé anglické samohlásky.
• Spoluhlásky: Talianske r sa vyslovuje špičkou jazyka s jedným alebo viacerými dotykmi. Zdvojené spoluhlásky trvajú dlhšie než jednoduché a môžu rozlišovať významy; ide o dĺžku, nie o väčší prízvuk. Výslovnosť c a g závisí od nasledujúcich písmen a vytvára hlásky tradične označované ako tvrdé alebo mäkké.
• Prízvuk: V taliančine býva prízvuk na predposlednej slabike, môže však stáť aj inde. Jeho poloha môže rozlišovať význam: "càpitano" znamená "dejú sa", kým "capitàno" znamená "kapitán". Tu použité diakritické značky ukazujú prízvuk; v bežnom pravopise sa prízvuk vnútri slova zvyčajne nevyznačuje.
• Fonetická konzistencia: Taliančina je vysoko fonetický jazyk, čo znamená, že existuje silná zhoda medzi písmenami a ich zvukmi. Táto konzistencia uľahčuje študentom správne vyslovovať slová, akonáhle pochopia základné pravidlá. Na rozdiel od angličtiny, kde pravopis a výslovnosť môžu byť nepredvídateľné, taliančina dôsledne dodržiava svoje fonetické pravidlá.
• Elízia a spájanie: V súvislej talianskej reči sa slová môžu spájať bez pauzy, ale nie každé spojenie je elízia. Pri elízii sa v určitých slovách vynecháva koncová samohláska pred slovom začínajúcim sa samohláskou. Napríklad la + amica dáva "l'amica". Vynechanú samohlásku označuje aj v písme apostrof; nejde len o plynulejšiu výslovnosť "la amica".
• Intonácia a rytmus: Zdôraznenie rôznych slov a zmeny výšky hlasu pomáhajú vyjadriť úmysly a emócie. Všímaj si aj intonáciu otázok a precvičuj si rytmus celých viet.
• Výslovnosť "gli" a "gn": V slove "figlio" označuje gli podnebnú laterálu /ʎ/ a gn v slove "gnomo" podnebnú nosovú hlásku /ɲ/. Tieto hlásky sa vyskytujú aj v iných jazykoch. Anglické lli v "million" a ny v "canyon" sú len približné porovnania, nie totožná výslovnosť. Vypočuj si talianske príklady, v ktorých ide o jednotlivé podnebné hlásky.

Pri slovách, ktoré sa učíš, si over umiestnenie prízvuku a dĺžku zdvojených spoluhlások. Počúvaj príklady s gli a gn a precvičuj si polohu jazyka pri týchto hláskach. Potom opakuj krátke vety, aby si precvičil aj rytmus a intonáciu.