Kartičky

Naučte sa taliansku slovnú zásobu zadávaním slov a fráz z kartičiek. Súhrn kartičiek vám umožňuje skontrolovať pokrok a vybrať kartičky, ktoré sa chcete naučiť.

 
kartičky zapamätané
pokrok
zhrnutie

Ľudia

Vzhľad

Domov

Nakupovanie

Jedlo

Jesť vonku

Vzdelávanie a štúdium

Práca

Životné prostredie

 
 

Čoskoro budú pridané ďalšie kartičky.

Nastavenia kartičiek

Kartičky majú svoje špecifické nastavenia. Ak chcete prispôsobiť svoje skúsenosti so vzdelávaním slovnej zásoby, môžete vykonať nasledujúce zmeny:
  • Výber počtu kartičiek na cvičenie

    Môžete si vybrať, koľko kartičiek chcete počas písania precvičiť. Predvolený počet je desať. Výber menšieho množstva slovnej zásoby môže byť dobrý nápad, ak ste začiatočník.

  • Zmena nepodporovaných znakov klávesnice

    Ak vaše rozloženie klávesnice nepodporuje určité špeciálne znaky alebo diakritiku jazyka, ktorý precvičujete na kartách, systém môže niektoré z týchto znakov ignorovať. Špeciálne znaky budú akceptované ako ich najbližšie ekvivalenty latinskej abecedy, ak je to možné. Ak je napríklad slovo na napísanie único a zadáte unico, pretože vaše rozloženie nepodporuje diakritické znamienka, nebude to považované za chybu.

Fonetické symboly v talianskej výslovnosti

Medzinárodná fonetická abeceda (IPA) poskytuje štandardizovanú sadu symbolov na reprezentáciu zvukov hovoreného jazyka. Nižšie sú uvedené symboly IPA pre taliansku výslovnosť spolu s príkladmi a popismi, vrátane toho, ako sa tieto zvuky vyslovujú v slovenčine.

Talianske samohlásky

  • /a/ - ako v slove casa, vyslovované /ˈkaːza/ (ako "a" v slove mama /ˈmama/)
  • /e/ - ako v slove sera, vyslovované /ˈseːra/ (ako "e" v slove med /ˈmed/)
  • /ɛ/ - ako v slove pensa, vyslovované /ˈpɛnsa/ (ako "e" v slove les /les/)
  • /i/ - ako v slove vino, vyslovované /ˈviːno/ (ako "i" v slove vino /ˈvino/)
  • /o/ - ako v slove solo, vyslovované /ˈsoːlo/ (ako "o" v slove dom /dom/)
  • /ɔ/ - ako v slove porta, vyslovované /ˈpɔrta/ (ako "o" v slove hora /hɔra/)
  • /u/ - ako v slove luna, vyslovované /ˈluːna/ (ako "u" v slove kura /kura/)

Talianske dvojhlásky

  • /ai̯/ - ako v slove mai, vyslovované /mai̯/ (ako "aj" v slove kraj /krai/)
  • /ei̯/ - ako v slove sei, vyslovované /sei̯/ (ako "ej" v slove deň /deɲ/)
  • /oi̯/ - ako v slove noi, vyslovované /noi̯/ (ako "oj" v slove voj /voj/)
  • /au̯/ - ako v slove auto, vyslovované /ˈau̯to/ (ako "au" v slove auto /ˈauto/)

Talianske spoluhlásky

  • /p/ - ako v slove pane, vyslovované /ˈpaːne/ (ako "p" v slove pán /paːn/)
  • /b/ - ako v slove bello, vyslovované /ˈbɛllo/ (ako "b" v slove baba /ˈbaba/)
  • /t/ - ako v slove tavolo, vyslovované /ˈtaːvolo/ (ako "t" v slove tanier /ˈtanjer/)
  • /d/ - ako v slove dente, vyslovované /ˈdɛnte/ (ako "d" v slove dom /dom/)
  • /k/ - ako v slove cane, vyslovované /ˈkaːne/ (ako "k" v slove kocúr /ˈkotsur/)
  • /ɡ/ - ako v slove gatto, vyslovované /ˈɡatto/ (ako "g" v slove guma /ˈɡuma/)
  • /f/ - ako v slove fame, vyslovované /ˈfaːme/ (ako "f" v slove faraón /ˈfaraon/)
  • /v/ - ako v slove vino, vyslovované /ˈviːno/ (ako "v" v slove víno /ˈviːno/)
  • /s/ - ako v slove sasso, vyslovované /ˈsasso/ (ako "s" v slove sala /ˈsala/)
  • /z/ - ako v slove zero, vyslovované /ˈdzɛro/ (ako "z" v slove zebra /ˈzebra/)
  • /ʃ/ - ako v slove scena, vyslovované /ˈʃeːna/ (ako "š" v slove šaty /ˈʃati/)
  • /ʎ/ - ako v slove figlio, vyslovované /ˈfiʎʎo/ (ako "ľ" v slove ľalia /ˈʎalia/)
  • /ɲ/ - ako v slove gnocco, vyslovované /ˈɲɔkko/ (ako "ň" v slove ňuchať /ˈɲuxatʲ/)
  • /l/ - ako v slove luna, vyslovované /ˈluːna/ (ako "l" v slove lama /ˈlama/)
  • /r/ - ako v slove rosa, vyslovované /ˈrɔza/ (ako "r" v slove ruka /ˈruka/)
  • /m/ - ako v slove mano, vyslovované /ˈmaːno/ (ako "m" v slove mama /ˈmama/)
  • /n/ - ako v slove naso, vyslovované /ˈnaːzo/ (ako "n" v slove nos /nos/)

Rozdiely v regionálnej talianskej výslovnosti

Talianska výslovnosť sa môže výrazne líšiť medzi rôznymi regiónmi, čo môže ovplyvniť prízvuk a porozumenie.

  • Dĺžka samohlások: V severotalianskych dialektoch sú samohlásky typicky kratšie v porovnaní s juhom, kde sú samohlásky vyslovované s väčšou dĺžkou a jasnosťou.
  • Zdvojené spoluhlásky: Hovoriaci zo stredného a južného Talianska často zdôrazňujú zdvojené spoluhlásky viac než hovoriaci zo severu. Napríklad slovo anno (rok) môže byť vyslovované s výraznejším /nn/ na juhu.
  • Syčivé zvuky: Výslovnosť syčivého zvuku /s/ sa môže líšiť, pričom niektoré regióny preferujú ostrejšie /s/ a iné mäkšie /z/. Napríklad slovo casa môže byť vyslovované /ˈkaːza/ na severe a /ˈkaːsa/ na juhu.
  • R-zvuky: Rolovacie /r/ je všeobecne jednotné v celom Taliansku, ale niektoré regionálne prízvuky môžu mať mierne hrdelný alebo uvulárny /r/ zvuk.

Unikátne vlastnosti talianskej výslovnosti

Talianska výslovnosť je charakteristická a melodická, vyznačuje sa niekoľkými jedinečnými vlastnosťami, ktoré ju odlišujú od iných jazykov. Tu sú niektoré kľúčové body:

  • Samohlásky: Talianske samohlásky sú čisté a vyslovujú sa jasne. Každá samohláska má jeden, zreteľný zvuk a nedochádza k redukcii samohlások, čo znamená, že samohlásky v neprízvučných slabikách sa vyslovujú rovnako jasne ako v prízvučných slabikách. Päť základných samohlások je "a," "e," "i," "o," a "u," každá so špecifickou a konzistentnou výslovnosťou.
  • Spoluhlásky: Spoluhlásky v taliančine sa vyslovujú silnejšie v porovnaní s angličtinou. Napríklad "r" je valcované alebo trilerované, čím sa vytvára charakteristický zvuk. Dvojité spoluhlásky sa vyslovujú s predĺženou alebo silnejšou artikuláciou, čo dodáva dôraz na výslovnosť. Zvuky "c" a "g" môžu byť tvrdé alebo mäkké, v závislosti od nasledujúcej samohlásky, čo pridáva ďalšiu úroveň zložitosti.
  • Prízvuk: Talianske slová zvyčajne kladú prízvuk na predposlednú slabiku, aj keď existujú výnimky. Umiestnenie prízvuku je dôležité, pretože môže meniť význam slov. Napríklad, "capitano" (oni chytajú) vs. "capitano" (kapitán). Naučenie sa správnych prízvukových vzorcov je nevyhnutné pre správnu výslovnosť a porozumenie.
  • Fonetická konzistencia: Taliančina je vysoko fonetický jazyk, čo znamená, že existuje silná zhoda medzi písmenami a ich zvukmi. Táto konzistencia uľahčuje študentom správne vyslovovať slová, akonáhle pochopia základné pravidlá. Na rozdiel od angličtiny, kde pravopis a výslovnosť môžu byť nepredvídateľné, taliančina dôsledne dodržiava svoje fonetické pravidlá.
  • Elízia a spájanie: V hovorenej taliančine sa samohlásky na konci jedného slova často spájajú so samohláskami na začiatku ďalšieho slova, čím sa vytvára plynulý, prúdiaci rečový vzor. Táto elízia pomáha udržiavať melodickú kvalitu jazyka. Napríklad, "la amica" sa vyslovuje ako "l'amica," plynulo spájajúc slová.
  • Intonácia a rytmus: Rytmus talianskej reči je hladký a rovnomerný, s hudobnou intonáciou, ktorá stúpa a klesá, čím aj jednoduché vyhlásenia znejú expresívne. Intonačné vzorce zohrávajú významnú úlohu pri prenose emócií a otázok.
  • Výslovnosť "gli" a "gn": Zvuk "gli" je jedinečný pre taliančinu a vyslovuje sa podobne ako "lli" v "million." Zvuk "gn" je podobný "ny" v "canyon," a ovládnutie týchto zvukov je kľúčové pre správnu výslovnosť.

Pochopenie týchto vlastností môže výrazne zlepšiť vašu schopnosť hovoriť po taliansky jasne a sebavedome, čo vám umožní oceniť krásu a rytmus, ktoré sú zakotvené v jazyku. Venujte pozornosť týmto detailom, aby ste mohli efektívnejšie a príjemnejšie komunikovať s rodenými hovorcami, čím sa obohatí vaše celkové skúsenosti s jazykom.